Sedíme s kamarátmi v sobotu večer v podniku, popíjame, fajčíme a uvoľnene diskutujeme. Vtom si k nám prisadne kamoška s úplnou novinkou.
-Kristína včera na zastávke videla nejaký párik a dotyčné dievča tomu chalanovi fajčilo!
Akosi v našich očiach nevidí dostatok nadšenia, preto dodáva na kamoša sediaceho oproti:
-A nebol si to ty?
On zdesene kýve hlavou, že nie, nie, to si musela pomýliť. Kamoška odchádza a on sa na mňa ešte zdesenejšie pozerá. Ako na to mohli prísť? Dávali si predsa pozor.
Zaujímavá historka, vravel som si. Mne by sa to určite nestalo. Natoľko sa predsa dokážem kontrolovať, nie? Keď sme s Tinou boli včera vonku, reč prišla aj na to. Pobavene na mňa pozerala, akoby niečo tušila. Nevedel som to pochopiť. Zastavili sme sa na tej inkriminovanej zastávke autobusu a chvíľku len tak sedeli každý vo vlastných myšlienkach. POzrel som sa na ňu a začal ju bozkávať. Opätovala mi to svojským spôsobom. Ruka klesala nižšie a zrazu bola v rukáve. Presnejšie v nohaviach. Mojich. Moje slová o sebakontrole boli razom ta-tam. A hádajte, čo sa stalo.
Kristína nás videla.
Nie, slečna, ja som originálny
29.01.2007 17:14:59
Komentáre